domov | charakteristika | história | kontakty zborov | literatúra

Stručná história
Kresťanských zborov

1. Vznik zborov

Kresťanské zbory na Slovensku vznikli ako 'bratské zbory' z dvoch prameňov - zahraničného a domáceho. Prvým prameňom bolo 'bratské hnutie', ktoré vzniklo na britských ostrovoch na sklonku prvej tretiny XIX. storočia a rozšírilo sa v mnohých krajinách. Druhým prameňom bola práca domácich evanjelistov v našej krajine. Prívlastok ´bratské´ dostalo hnutie preto, že nemalo ordinovaných ´duchovných´, ale duchovné služby v zhromaždeniach jeho zborov vykonávali všetci ich obdarovaní a ochotní mužskí príslušníci - ´bratia´.

2. Priekopníci hnutia a ich pokračovatelia

Predstaviteľom zahraničného prameňa ´bratského hnutia´ bol Frederick Butcher (1869-1955), ktorý spolu s manželkou Mary Kate prišiel v roku 1900 z anglického Hastingsu do Bratislavy. Začali tu zvestovať evanjelium najprv tým, čo rozumeli po nemecky. Postupne sa učili po slovensky, takže mohli vyučovať deti a svedčiť i dospelým o spasení v Pánovi Ježišovi. V priebehu piatich rokov vznikla najmä svedectvom a službou F. Butchera malá skupina bratských veriacich, z ktorej sa vyvinul bratský zbor v Bratislave. Neskôr vznikli zbory aj v jej okolí: v Račišdorfe (terajšej Rači), Modre a Pezinku (1905-15).

Predstaviteľom domáceho prameňa hnutia bol Michal Sadloň (1878-1944), ktorý sa Božím riadením stal kolportérom budapeštianskej pobočky Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti. V tejto službe chodil po Slovensku: od mesta k mestu, od dediny k dedine a od domu k domu. Ponúkal ľuďom Biblie a Nové zákony a pritom svedčil o Božej láske zjavenej v Kristu. Na jeho svedectvo uverili ľudia na viacerých miestach, kde sa potom vytvorili skupiny veriacich (v Nitre už po roku 1903). Z nich postupne vznikali bratské zbory: v Turčianskom Svätom Martine (1907), Batizovciach (1909), Banskej Bystrici, Zvolene a Môťovej (1912-18).

K týmto dvom priekopníkom sa postupne pripojili ďalší šíritelia hnutia: Štefan Kevický (1875-1967), Jozef Kráľ (1884-1977), Juraj Bučko (1876-1950) a iní. Neskôr ich okruh rozšírili Ján Dávid (1893-1984), Karol Pavlovič (1898-1955), Ján Siracký (1895-1973) a ďalší.

3. Prvá svetová vojna a Československá republika

Cez prvú svetovú vojnu (1914-18) bolo šírenie bratských zborov takmer zastavené, čím bol ich vnútorný vývoj veľmi spomalený. Brat Sadloň i počas vojny napriek prísnym zákazom občas navštevoval skupiny veriacich, ale sústavné návštevy zborov neboli možné. Verejné zvestovanie evanjelia mimo kostolov a modlitební bolo zakázané. Obdobie prvej Československej republiky (1918-38) sa stalo 'zlatým vekom' bratského hnutia na Slovensku, v ktorom vznikli mnohé ďalšie zbory, a jestvujúce rástli a upevňovali sa. Tak vznikli zbory v Malackách, v Žemberovciach (1919), v Kmeťovciach (1928), v Turčianskych Tepliciach (1924), Turčeku a Kremnici, v Handlovej a Seredi (1927), v Nitre (1936), Dolnom Ohaji a Nových Sadoch, Nimnici (1937) a v okolí Púchova, v Novom Meste nad Váhom a jeho okolí, v Nolčove a Krpeľanoch (1933 a 1938), v Čankove (1938) aj na niektorých ďalších miestach. Bratské zbory v tomto období početne i duchovne rástli a rozvíjali sa.

4. Slovenský štát a povojnové obdobie

Za Slovenského štátu (1939-45) jeho vláda zakázala bratským zborom verejné zhromažďovanie, čo znamenalo prerušenie ich sľubného rozvoja. Aj v tomto období však vznikol bratský zbor v Lehote pod Vtáčnikom (1943). Zbory v Bratislave a Batizovciach sa dali pod záštitu Bratskej jednoty baptistov a zhromažďovali sa v jej rámci. Iné sa zhromažďovali tajne, buď ako celky alebo po rodinách.

Povojnové obdobie (1945-50). Po skončení vojny sa obnovila slobodná činnosť bratských zborov. Zbory v Bratislave a Batizovciach sa uvoľnili zo zväzku Bratskej jednoty baptistov a všetky zbory začali svoju novú, slobodnú verejnú činnosť. Znova sa budovali a rozvíjali. Vznikol nový zbor na Hornom Ponitrí, v Zemianskych Kostoľanoch (1945). Bratské zbory na Slovensku sa v tomto čase i písomne predstavili verejnosti v brožúrke brata Josefa Kurza Kresťanské zbory bratské. V nej podával obraz ich života a služby a z ich skúsenosti za Slovenského štátu prihováral sa za ich inštitucionalizáciu.

5. Obdobie socializmu a komunistickej vlády

Obdobie skutočnej slobody po vojne trvalo veľmi krátko a už v ňom sa začali ukazovať príznaky blížiacej sa neslobody. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa ukázali jasné prejavy cesty k nej. V roku 1949 bol vydaný cirkevný zákon, ktorý ustanovoval štátny dozor nad cirkvami. Vyžadoval cirkvi s menom a hierarchickou organizáciou a ustanovil, že duchovenskú službu v nich môžu vykonávať iba tí, čo dostanú k nej štátny súhlas. Keďže to všetko bolo v rozpore s ich dovtedajším biblickým poznaním a duchovnou praxou, nedokázali sa bratské zbory do zákonom ustanoveného termínu vyjadriť, že sa mu podriaďujú. Preto v roku 1951 komunistická vláda zakázala ich verejné zhromažďovanie.

Keď sa napriek tomu naďalej zhromažďovali v malých skupinách po domoch, mocensky proti nim zasiahla. V zinscenovaných procesoch bolo v roku 1955 odsúdených desať vedúcich bratov zo zborov v Bratislave, Nitre a Batizovciach do väzenia (na 3-12 rokov). Pán Boh však predivne zasiahol v prospech ťažko skúšaných zborov. Uväznení bratia a veriaci v zboroch zažili zázrak Božieho vyslobodenia. Predivným Božím zásahom bolo osem z uväznených bratov po roku prepustených (jeden zomrel vo väzení a jeden si musel ešte odpykávať trest z ďalšieho inscenovaného politicky motivovaného procesu).

Socialistická vrchnosť bola ochotná urobiť pre tieto zbory výnimky z ustanovení cirkevného zákona, ktoré ich zástupcovia žiadali. V nich bola síce obídená jeho litera, ale bol zachovaný jeho duch. Od roku 1956 sa bratské zbory stali štátom uznanou náboženskou spoločnosťou pod názvom Kresťanské zbory. Ako také žili po 40 rokov v obmedzených podmienkach socialistického štátu. V nich rozvíjali hlavne svoj vnútorný život a vzájomné spoločenstvo. Toto spoločenstvo bolo v celom tomto období veľmi silné, aj spolupráca zborov s evanjelikálnymi spoločenstvami bola veľmi dobrá.

6. Súčasný stav Kresťanských zborov

V nových pomeroch úplnej náboženskej slobody (od roku 1990) využívajú i hľadajú Kresťanské zbory nové možnosti pôsobenia v demokratickej spoločnosti. Chcú v nej rozvíjať svoju činnosť v evanjelizácii aj v sociálnej práci. O tom svedčí ich účasť v Gedeonskom hnutí a Emmaus centre pri rozširovaní Biblií, Nových zákonov a biblických korešpondenčných kurzov, ako aj pôsobenie medzi väzňami v rámci medzinárodného väzenského spoločenstva, i vybudovanie a udržiavanie nimi vybudovaného domova dôchodcov vo Zvolene.